PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Dá sa ľahšie vysporiadať s vlastnou smrťou, alebo so smrťou niekoho veľmi blízkeho? Táto a podobné úvahy nám budú zrejme viacerým napadať vždy, keď sa budú spomínať dva neskutočne silné hudobné zážitky z tohto roku. Album „Blackstar“ od Davida Bowieho aj novinka „Skeleton Tree“ s logom NICK CAVE & THE BAD SEEDS sú výraznými umeleckými odpoveďami na témy najnáročnejšie a najosobnejšie. Definitívny odchod a bolesť, smútok, utrpenie s tým spojené.
Hoci bola väčšina albumu už nahratá, smrť Caveovho syna Arthura v júli minulého roka všetko zmenila – v textoch a celkovej atmosfére dostala nahrávka Skeleton Tree úplne nový a celkom pochopiteľne veľmi temný šat.
NICK CAVE & THE BAD SEEDS majú svoju hudbu na pätnástich doterajších albumoch poväčšinou pomalú, hĺbavú, elegantne melancholickú – veď sme to napokon mohli zažiť na vlastné oči a uši aj na pamätnom koncerte na festivale Pohoda v roku 2013. Najnovší počin však musel ísť logicky ešte ďalej ako ich doterajšie zárezy v diskografii – aranžmány sú krehkejšie, úsporné, v podstate minimalistické.
Netradičné štruktúry skladieb, veľa elektroniky a ambientných plôch – „Skeleton Tree“ znie v mnohých ohľadoch ako filmová hudba. A filmová snímka s názvom „One More Time With Feeling“ je aj veľmi úzko spojená s novým albumom slávneho austrálskeho umelca. Vysvetľuje jeho vznik, uvádza vás do jednotlivých skladieb, pootvára dvierka na lepšie pochopenie celého opusu s názvom „Skeleton Tree“.
Film sa premietal výlučne iba 8. septembra, Nick Cave sa ním chcel okrem umeleckého zámeru vlastne aj vyhnúť komunikácii s médiami pri uvedení albumovej novinky o deň neskôr. Snímka dokumentuje silným a priamočiarym spôsobom celé nahrávanie, atmosféru a pocity v životnej situácii, z ktorej sa jednoducho nedá vyspievať či vypísať. Nedá sa dúfať v úľavu či katarzné pocity.
Okamžite zaraditeľný spevákov hlas a za ním netradičná, netypická, moderná a často veľmi experimentálna hudba. V rôznych obmenách a nuansách sme to zažili už pri spomínanom opuse Blackstar od Davida Bowieho na začiatku roka, rovnako tak v októbri pred dvomi rokmi na albume „Soused“ od Scotta Walkera a temnej dvojice SUNN O)). Ak vôbec niekam radiť „Skeleton Tree“, tak jedine do tejto veľmi úzkej, exkluzívnej spoločnosti.
Inak je to samozrejme hudobný vesmír sám o sebe. Ak aj fanúšik najskôr operuje s pochybnosťami, ako často a či vôbec sa dá počúvať takáto intímna spoveď otca mŕtveho dieťaťa, je to natoľko mohutné a pohlcujúce umelecké dielo, že si veľmi rýchlo uvedomíte, akú silu môže mať samotná hudba, ak je skladaná skutočnými géniami. Je nad všetkým, je nadčasová.
V tomto roku nevyšlo a zrejme ani nevyjde veľa nahrávok s takouto emocionálnou hĺbkou a silným umeleckým odkazom. „Skeleton Tree“ je skutočne unikátnym zachytením najtemnejších a najbolestivejších zákutí umelcovej duše.
V tomto roku nevyšlo a zrejme ani nevyjde veľa nahrávok s takouto emocionálnou hĺbkou a silným umeleckým odkazom. „Skeleton Tree“ je skutočne unikátnym zachytením najtemnejších a najbolestivejších zákutí umelcovej duše.
9,5 / 10
Nick Cave
- spevy, klavír, Wurlitzer, syntetizátor, vibes, BVs
Warren Ellis
- syntetizátor, loopy, Wurlitzer, klavír, gitara...
Martyn Casey
- basgitara
Thomas Wydler
- bicie
Jim Sclavunos
- perkusie, BVs, vibes, tubular bells
George Vjestica
- akustická gitara, BVs
Else Torp
- spev s skladbe č. 7
Ellie Wyatt
- husle
Charlotte Glasson
- viola
Joe Giddey
- violončelo
1. Jesus Alone
2. Rings Of Saturn
3. Girl In Amber
4. Magneto
5. Anthrocene
6. I Need You
7. Distant Sky
8. Skeleton Tree
Skeleton Tree (2016)
Push The Sky Away (2013)
Dig, Lazarus, Dig!!! (2008)
Abattoir Blues / The Lyre Of Orpheus (2004)
Nocturama (2003)
No More Shall We Part (2001)
The Boatman´s Call (1997)
Murder Ballads (1996)
Let Love In (1994)
Henry´s Dream (1992)
The Good Son (1990)
Tender Prey (1988)
Your Funeral... My Trial (1986)
Kicking Against The Pricks (1986)
The Firstborn Is Dead (1985)
From Her To Eternity (1984)
Vydáno: 2016
Vydavatel: Bad Seed Ltd
Stopáž: 39:42
Produkce: Nick Cave & Warren Ellis
Studio: The Retreat, La Frette
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.